Elektrický obojok - skúsenosť a recenzia

Prinášame Vám zaujímavý článok o elektrickom obojku, ktorý napísal pán Jiří Čertík. Prečítajte si jeho skúsenosti s obojkom.

Troška hystérie

Je čas, aby som napísal svoju skúsenosť s elektrickým obojkom. Prečítal som si totiž niekoľko vášnivých diskusií už pred tým, ako som si ho obstaral a aj po tom, čo som ho vyskúšal a zdá sa mi, že to hlavné, čo diskutujúcim chýba najviac sú praktické skúsenosti s jeho použitím. Internetové diskusie o týchto obojkoch ovládli húževnatí milovníci zvierat, ktorí by niečo také nikdy nepoužili a pochybujú o príčetnosti ľudí, ktorí elektrické obojky používajú.

Skúsim vniesť do diskusie trochu racionality. Popíšem najskôr stručne funkciu tohto nástroja, pridám dôvody, prečo som sa rozhodol ho vyskúšať, vysvetlím, ako som ho napokon používal, aké sú s ním problémy a čo si o ňom myslím.

Čo je elektrický obojok?

V našich končinách sa zažil názov elektrický obojok, občas sa objaví presnejší názov elektronický obojok, Američania mu hovoria výcvikový obojok a asi najlepším popisom jeho funkcie je "hryznutie na diaľku".

Obrázok so všetkými súčasťami zakúpeného prístroja: obojok s malou krabičkou, v ktorej je príjimač a dve ploché batérie, z krabičky trčia dve elektródy (v popredí sú ich ďalšie varianty na dlhosrsté psy), vpravo je diaľkové ovládanie s voľbou intenzity impulzov (3) a tlačíkami na zvukový signál a elektrický impulz. Vľavo dole deväťvoltová batéria do ovládača.

Obojok sa pripína na krk psa, elektródami do srsti. Pokusne je potrebné nastaviť vhodnú dĺžku obojku tak, aby elektródy priliehali až ku koži pod srsťou, ale neškrtili. Diaľkový ovládač je najlepšie zavesiť na krk majiteľa, aby bol okamžite po ruke. Ovládače mávajú dosah od 50 do 600 m.

Po krátkom stlačení tlačidla na ovládači prejde medzi elektródami obojka impulz so silou, nastaviteľnou na ovládači. Pri ďalšom stlačení tlačidla nasleduje séria impulzov, trvajúca, pokiaľ držíte stlačené tlačidlo, maximálne ale iba 8 sekúnd.

Tento model ovládača má 10 stupňov intenzity. Prvý necítim ani na vlhkej koži, druhý trochu bolí a tretí už bolí dosť a pri desiatke už nadskočím. Keď k elektródam pripojíte priloženú kontrolnú tlejivku, tak podľa zmien intenzity svietenia môžete odhadnúť rastúcu intenzitu impulzov 

Prečo som sa rozhodol obojok použiť

Zo všetkých kníh o psoch, ktoré som prečítal, jasne vyplynulo, že každý za autorov zažil situáciu, v ktorej neváhal použiť doslova čokoľvek, len aby psa upozornil, že musí pána poslúchnuť. Aj sám plamenný odporca elektrických obojkov Rudolf Desenský (5) sa priznáva, že po psovi pokojne hodí aj tehlu a zraní ho, radšej než ho našiel zastreleného poľovníkom. A slávny etológ Konrad Lorenz (6), ktorý psy miloval a choval celý život, neváhal po neposlušnom psovi streliť vzduchovkou. Elektrický obojok je oproti tehle alebo broku civilizovaná pomôcka.

My máme Rakšu - desaťmesačnú fenku československého vlčiaka (4). Po niekoľkých diskusiách s rôznymi majiteľmi psov tohto plemena som aj ja došiel k záveru, že klasická metóda s výhradne pozitívnou výchovou (pochvaly, pamlsky, hračky) je síce výborná, ale má svoje limity. Niektorí majitelia to sami priznali, u iných som to odhadol z rôzne vyhýbavých reakcií: čisto pozitívnym prístupom sa ťažko dosiahne stopercentného privolania.

Usúdil som, že keď chcem mať za spoločníka takéhoto slobodumilujúceho skoro-vlka, tak ho skrátka nechcem odsúdiť k trvalému životu v koterci či na vôdzke. Po privolaní ale musí poslúchnuť na prvý pokus a to zakaždým a v každej situácii. Je to totiž pomerne veľký pes a svojou vlčou podobou by mohol kohokoľvek vystrašiť na smrť.

Ako som obojok použil

Obojok som Rakši prvýkrát nasadil, keď mala päť mesiacov a nosila ho na prechádzky vypnutý celé dva mesiace, aby ho prestala vnímať. To sa mi podarilo, dodnes ho ignoruje ako pri nasadzovaní tak pri nosení.

30. 1. 2010, Rakša tu má 6 mesiacov a chudák fotograf jej jazyku neunikne. Krabička (zatiaľ vypnutého) elektrického obojku je vidieť pod bradou

K prvému použitiu som sa odhodlal, keď mala sedem mesiacov. V tej dobe som ju bez problémov privolal a veľmi dobre chápala, čo od nej chcem. Musel som sa ale vyhýbať situáciám, pri ktorých by bola schopná dať prednosť lákadlu pred mojim príkazom (malým deťom, láskavým paničkám, psom, zajacom, srnkám, ...).

Skúseným asi nemusím vysvetľovať, že u psov pri ich rozhodovaní, či poslúchnu, záleží veľmi na pomere oboch vzdialeností: tej k lákadlu a tej k pánovi. Stačilo teda predvídať, Rakšu sledovať a včas privolať. Keď som párkrát premárnil správny moment, tak sa Rakša na moje privolanie len pozrela, zaváhala a pokračovala za lákadlom. Rozhodol som sa teda obojok používať presne v týchto situáciách, kedy príťažlivosť lákadla bude väčšia, než zatiaľ dosiahnutá poslušnosť.

Výsledok bol nečakane rýchly. Došlo len na tri hryznutia na diaľku v prvých dňoch a po 14 dňoch na ďalšie dve. Evidentne skúšala, či na svoju novonadobudnutú schopnosť nezabudnem. Od tej doby nič, viackrát sa nestalo, že by neprišla.

Obvyklý priebeh akcie bol taký, že po impulze kvíkla, ja som zopakoval (ústne) privolanie a ona pokorne pribehla a bola mohutne pochválená (1).

Teraz už nosenie elektrického obojku občas vynechávam, aj keď ho zatiaľ nechcem vysadiť úplne z obavy, čo príde behom psej puberty. Za vrcholné výkony jej súčasnej vlčiackej poslušnosti (bez použitia obojka) považujem:

1. návrat od prenásledovanej srnky (už dvakrát, a nemusel som nijako kričať)
2. odvolanie dva dni hladnej Rakše od surového kuraťa
3. privolanie k otvorenému kufru auta (veľmi nerada v ňom jazdí)

 

Problémy

Hlavný problém som mal s vlastným sebaovládaním. Ako som mal spočiatku strach, aby som jej neúbližil tým "nebezpečným" nástrojom, tak som bol nervózny, čo ona samozrejme spoznala a do žiadnych výtržností sa nepúšťala. Keď už som potom ovládač použil, tak mi nedošlo, že som nastavil prinízku intenzitu a ona nič necítila a ja som ovládač takmer rozpučil od zlosti.

Druhý problém je závažnejší. Psom pociťovaná intenzita výboje, teda veľkosť bolesti, je veľmi premenlivá. Vedľa premenlivej tesnosti doliehania elektród na kožu (obzvlášť u husto osrstených vlčiakov), sú veľké rozdiely v okamžitej vlhkosti vzduchu a srsti. Sami na sebe si to môžete vyskúšať - minimálny spomínaný vplyv vlhkosti. Určite bude záležať aj na stavbe konkrétneho psa. Navica, intezita výboja klesá so stupňom vybita bateriek v obojku. Pred každým nasadením obojka preto dávam najskôr testovaciu ranu sám sebe a nastavím podľa toho počiatočnú intenzitu (2).

 

Obojok doporučiť, či nedoporučiť?

Podľa mňa: jednoznačne doporučiť.

Tak ako hromada ľudských vynálezov je aj tento nebezpečný, ale je na nás, ako ho použijeme. Normálny človek, ktorý aj len na chvíľku žije so svojim psom, sa určite najskôr zamyslí, ako taký prístroj použiť. A najmä bude potom sledovať reakcies svojho psa.

Je asi dobré mať pri prvom pokuse s obojkom psa na vodítku, než zistíte, ako reaguje na impulzy. Bez vodítka experimentujte len v prípade, že už máte so psom vybudovaný pevný vzťah; aspoň taký, že sa k vám pes príde upokojiť, keď sa niečoho zľakne.

A nebojte sa, normálneho psa jeden váš omyl neskazí.

Internet je dnes plný správ o psoch zničených týmto obojkom. Ja by som odporcov elektrických obojkov - na základe ich prejavu v internetových diskusiách - rozdelil do dvoch skupín. Prvá o obojku nič nevie, ale bojí sa slova elektrina. Tých je najviac. Druhá, menšia, skupina princíp elektrických obojkov pochopila, ale bojí sa, že väčšinu ľudí tvoria hlupáci a tí by obojok používali zle.

Ja som presvedčený, že správne "hrýzť na diaľku" sa môže naučiť každý a že výsledok stojí za to. Rozhodnutie je na vás.

Rakša už trvalo behá na voľno bez náhubku a privolávam ju len vtedy, keď mám pocit, že by z nej ľudia, ktorých stretneme, mohli mať strach. Alebo, že by ich pri svojej prítulnosti mohla celých zašpiniť a oblízať.

Po 5 rokoch

20. 10. 2015

Požiadal ma ďalší záujemca o zverejnenie mojich skúseností s obojkom a tak som sa rozhodol text doplniť o aktuálny stav.

Stále platí, že obojok som už viackrát nemusel použiť. Ani počas puberty, ktorá ju v 2,5 rokoch postihla. Dnes šesťročná Rakša chodí so mnou bez vodítka aj bez akéhokoľvek obojka. Všade: týždne na hrebeňoch hôr v horúcich teplách aj v zimnej víchrici, každý deň v lese alebo u dedinského obchodu. V centre Prahy, ale i pri bicykli na okresných cestách.

Ťažko samozrejme odlíšite, či to spôsobil e-obojok, gény alebo dôsledná výchova. To, že sa so svojim vlčiakom môžem dohovoriť gestom alebo šeptom je ale taká výhoda, že by som nikdy neriskoval iný postup. A Rakša má teraz zlatý život: trvale na voľno a keď je to potrebné, tak ju zastavím alebo privolám.

Za tých šesť rokov, čo sa pohybujem medzi majiteľmi československých vlčiakov som videl niekoľko psov vychovávaných údajne čisto pozitívne. Nikdy by som sa ale nepokúsil ísť s takým psom na voľno medzi ľudí alebo do lesa. Tie psy poslúchali, len keď mali chuť.

A pokiaľ ide o doplnenie výchovy aj o "negatívne" nástroje, tak už som pochopil, že u živého tvora nikdy nemôžeme počítať so stopercentnou úspešnosťou akejkoľvek výchovy. Vždy to bude otázka lepších alebo horších výsledkov, schopností majiteľa, množstvo námahy a času, stupňa a doby trvania nevôle u psa.

Slovo "nevôľa" tu nepoužívam ako eufemizmus bolesti pre psa. Dlhé dohováranie, kričanie, zatváranie do koterca, nevšímavosť, odopieranie spoločnosti, cvičiskové trénovanie "sadni - ľahni", nekonečné vláčenie stopovačky atd. fyzickú bolesť nespôsobí. Majú ale, podľa mňa, horšie výsledky (a sú pre psa otravnejšie, než zopár správne umiestnených "hryzancov").

Hryznutie do krku je navyše vec, ktorej každý potomok vlka veľmi dobre rozumie a dlho si ju pamätá. U vlkov je to totiž to posledné varovanie.

 

Poznámky

(1)Citujem zo svojho mailu z dňa 26. 2. 2010, kde som detailne popísal postup použitia:

...zdá sa, že ten elektronický obojok bol dobrý ťah. Dnes som už po druhýkrát dosiahol privolanie od maximálne príťažlivej veci - kuriatka. A to po včerajšom celodennom hladovaní! Priebeh:

1. odbehla s kuriatkom za záhradný domček a nebola vidieť, bola asi 20 metrov ďaleko
2. nereagovala na dve zavolania (druhé nahnevaným hlasom, podľa Desenského zásady "dvakrát a dosť")
3. dostala pár rán (opakovaný impulz, viď (2), zavolal som ju normálne a už som ju videl ako ku mne rýchlo uteká
4. pochválil som ju a prepustil - rýchlo sa vrátila k svojmu kuriatku
5. po chvíli som ju znova zavolal - nič
6. zavolal som ju nahnevaným hlasom a pozrime sa, už sedí pri mne, bez nutnosti trestať

(2)Naša Rakša impulzy registruje až od intenzity 5 z 10. A reaguje až na opakovaný impulz (pri ďalšom stisku ovládača. Neviem posúdiť, či je to spôsobené jej menšou citlivosťou na bolesť, ale je fakt, že u veterinára si zatiaľ nikdy nevšimla, že jej pichajú injekciu či berú krv. Tiež je zaujímavé, že v návode sám výrobca doporučuje začať skúšať reakcie psa na intenzite 5. Slabšia psia reakcia na impulz vyzerá ako zahnanie sa hlavou po komárovi, silnejšie ako bolestivé zašteknutie či kvíknutie. Pokiaľ ste niekedy videli psa, ako reaguje na elektrický ohradník okolo konskej pastvy tak viete, o čom hovorím. Samozrejme s tým, že - aspoň náš pes - nikdy na impulz z obojka nezareagoval tak nešťastne, ako na impulz z ohradníku.

(3)Zvukový signál obojka som úmyselne nikdy nepoužil. Jednak je Rakša natoľko múdra, že by rýchlo spoznala, že s poslúchnutím stačí počkať až na zvukový signál, ktorý nebolí a jednak nemám v úmysle obojok používať trvalo ako diaľkové ovládanie psa, čo by určite fungovalo.

(4)Československý vlčiak. Vďaka úmyselnému pribratiu vlčích génov je to dnes pravdepodobne najmenej degenerované psie plemeno. Súčasne mám pocit, že sa vďaka vlčej inteligencii učí rýchlejšie, než ostatné psy. Bývajú to aktívne a komunikatívne psy so silnou väzbou na ľudskú svorku. Ale aj s vlčou opatrnosťou, vytrvalosťou a loveckým pudom. Viac o Rakši a o plemene na webe raksa.certik.cz.

(5)Rudolf Desenský: Ako spoznať psiu dušu, raksa.certik.cz/literatura/desensky.

(6)Konrad Lorenz: Život so psom, raksa.certik.cz/literatura/lorenz.